Starohory

Stahory

Proterozoikum alebo starohory je druhý vývojový stupeň zeme. Časový interval proterozoika je 2,5 miliardy - 542 mil. rokov. Pojem starohôr vymedzil E. Emmons a Ch. D. Walcott v roku 1888.

Pôvodne bola hranica medzi proterozoikom a fanerozoikom (kambriom) stanovená na prvý masívny výskyt skamenelín vyšších živých foriem (napr. trilobitov), no napriek neskorším objavom existencie života v proterozoiku sa táto hranica už nemenila, takže zostáva zachovaná na 542 mil.

Geologický vývoj:

Starohory sú z hľadiska geologického vývoja oveľa lepšie doložené ako prahory. V stahory sa často vyskytujú súvrstvia sedimentov plytkých morí, na rozdiel od prevažne

hlbokomorských metamorfovaných usadenín. Ďalším typom horninových formácií, ktoré sú typické najmä pre začiatok starohôr, sú „páskaté železné rudy“. Starohory sú známe vývojom a následným rozpadom niekoľkých superkontinentov (Atlantika, Columbia, Nena a Rodinia) a s nimi spojenými orogénnymi udalosťami.

Výzor zeme v starohorách ⇒

Vývoj života:

V starohorách sú dôkazy existencie života stále vzácne. S určitosťou je možné tvrdiť, že v tomto období existovali baktérie a sinice a predpokladá sa vznik organizmov s bunkovým jadrom, najmä rias. Na konci starohôr sa už rozvíjali aj mnohobunkové organizmy (mechúrniky, obrúčkavce, článkonožce) - úplne prvý výskyt je z obdobia pred 2000 mil. rokmi zo západného Texasu. Dve veľké ľadové periódy priniesli útlm vo vývoji, no začiatkom kambria nastáva „populačná explózia“.